17. 2. 2019: Миколай КСЕНЯК: Недоповіджене (Nedopovedané)
(Kniha bude prezentovaná na konci 52. vedeckého seminára karpatorusinistiky 20. februára 2019 (streda) po 11.00 hod. v zasadacej miestnosti Consilium maius (2. posch., č. 328) Rektorátu Prešovskej univerzity na ul. 17. novembra č. 15.)
Mikuláš Kseňák je známym a plodným autorom v rusínskej literatúre na Slovensku, vydal už niekoľko zbierok bájok, poviedok, poézie a aj dramatické diela, ako napríklad O kamjunskych majstrach, Bajky, Vybrany bajky, Žmeni rodnoj zemľi, Uhly pohľadu, Našy horizonty, Rezonanciji na knyžky i podiji, Spomynky i očekovaňa alebo Formovaňa rusyňskojj identity. Je taktiež jedným z rusínskych spisovateľov, ktorí boli ocenení najvysším vyznamenaním za rusínsku literatúru vo svete – Cenou Alexandra Duchnoviča za rusínsku literatúru od Karpatsko-rusínskeho výskumného centra v USA. Toto ocenenie dostal za publikáciu Bida Rusyniv z domu vyhaňala (Prešov: Svetový kongres Rusínov, 2002).
Minulý rok Mikuláš Kseňák predložil na vydanie rukopis zbierky bájok, mikrobájok, epigramov, esejí a pod. pod spoločným názvom Nedopovidžene, ktorý je v rusínskej literatúre ojedinelý, lebo vo forme veršov reaguje hlavne na knihy, ale aj podujatia. Takýto druh básnickej zbierky zatiaľ v rusínskej literatúre na Slovensku nevyšiel.
Konkrétne reaguje napríklad na literárne diela ďalších štyroch laureátov Ceny Alexandra Duchnoviča za rusínsku literatúru: zbierky poézie Aspirin i Mist nad rikov času Štefana Suchého, zbierky poviedok Manna i oskomyna i Pid rusyňskym nebom Márie Maľcovskej, básnickú zbierku Moji nezabudky Juraja Charituna, Burji nad Beskydamy Štefana Smoleja. Básnicky reaguje aj na iné knihy rusínskych autorov na Slovensku.
Čo sa týka podujatí, tak básnicky reaguje na 25. výročie prvých porevolučných periodických vydaní v rusínskom jazyku – Rusyn a Narodny novynky a ich nemalý význam pri obrodzovacom procese Rusínov a kodifikácii rusínskeho spisovného jazyka na Slovensku. Vo veršoch reaguje v súčasnosti aj na jedných z ich nasledovníkov v tomto procese – členov diskusného fóra Okrúhly stôl Rusínov Slovenska, ktorí v súčasnosti patria medzi najaktívnejších bojovníkov za práva Rusínov. Napríklad aj za prijatie zákona o národnostných menšinách, ktorý je potrebný vo veľkej miere nielen pre Rusínom, ale aj predstaviteľov ďalších národnostných menšín na Slovensku, ktoré sú uznané a podporovane štátom v ich kultúrno-osvetovej a vzdelávacej činnosti. Treba taktiež spomenúť, že rázne sa vyslovuje najmä k neuspokojivému stavu rusínskeho školstva, resp. škôl, kde sa vyučuje rusínsky jazyk. Nabáda všetkých čelných predstaviteľov rusínskych občianskych združení, aby sa vo veľkej miere aktivizovali v procese začatia vyučovania rusínskeho jazyka a literatúry v ďalších školách na severovýchode Slovenska, kde vo väčšej miere žije rusínske obyvateľstvo. Apeluje na nich, aby sa rozširovalo vyučovanie rusínskeho spisovného jazyka, lebo v mladej generácii Rusínov, ktorí ovládajú rusínsky jazyk v písomnej podobe, je naša perspektíva. Perspektíva vo veľkej miere pre rusínskych spisovateľov, lebo ak nastupujúca generácia Rusínov nebude vedieť čítať po rusínsky, tak pre koho budú písať a vydávať svoje literárne diela rusínsky spisovatelia?! To sú len niektoré dôležité podujatia a snahy, na ktoré reaguje básnik M. Kseňák.
Rukopis knihy je zaujímavý a svojrázny, ktorý by mohol dobre obohatiť rusínsku literatúru na Slovensku.
Mgr. Zdenka CITRIAKOVÁ, doktorandka Ústavu rusínskeho jazyka a kultúry Prešovskej univerzity v Prešove
(Článok publikujeme v slovenskom jazyku, aby mal väčší dosah, to je na majoritny národ a rôzne národnosti na Slovensku.)
